 |
Po vyhnaní Etruskov vznikla Rímska republika so svojimi špecifickými inštitúciami (najmä dvoma konzulmi, senátom a viacerými ľudovými zbormi). Spočiatku, do roku 287 pred Kristom. , sa odohrávali boje medzi patricijami a plebejcami. Plebejci boli takí nespokojní, že sa chystali hromadne odísť z Ríma a založiť si vlastné mestá. Senát teda v roku 287 pred Kr. vyhlásil úplné zrovnoprávnenie oboch vrstiev. Vznikom tzv. nobilita , čiže úradnícki šľachtici - vplyvní patricijovia a plebejci- , ktorí boli na sklonku republiky v politickej strane označovanej ako optimáti. Plebejcov zastupoval tribún ľudu, ktorý mal dokonca právo veta. Súčasne, v rokoch 493 - 265 pred Kr. Vznikla tak výborná organizácia štátu, podobná ako v starovekých Aténach. Prebehlo aj ovládnutie Itálie. Rímom po bojoch so Samnitmi a s gréckym kráľom Pyrhom.
Po dobytí Itálie nasledovalo v rokoch 624 - 133 pred Kr. dobytie Stredomoria. Jeho najdôležitejším medzníkmi boli:
tri Punské vojny Ríma proti fenickému kartágu ovládajúcemu západné Stredomorie (264-241; 218-201;149-146 pred Kr. ), ktorými bolo porazené Kartágo
štyri Macedónske vojny ( 215-205 ;200-197; 171-168; 149-148 pred Kr. ), ktorými Rím získal Macedóniu
dobytie Ilýrskeho kráľovstva roku 229 pred Kr.
dobytie Pádskej nížiny roku 222 pred Kr.
podmanenie Grécka roku 146 pred Kr.
podmanenie Dalmantícov v rokoch 157 - 155 pred Kr.
Ovládnutie Stredomoria ukončil grécky kráľ z Pergamonu Attalos, ktorý roku 133 pred Kr. odkázal svoju krajinu vo svojom závete Rímu.
Hospodárske a politické dôsledky ovládnutia Stredomoria viedli k sérii občianskych vojen (132 - 31 pred Kr.). Najdôležitejšími medzníkmi tohto obdobia boli:
Občianska vojna medzi Gaiom Mariom a Corneliom Sullom v rokoch 83-82 pred Kr. Zatiaľ, čo Marius reprezentoval plebejcov, Sulla stál na strane aristokracie. Marius síce vyhral, no zakrátko zomrel a tak nasledovala diktatúra víťazného Sullu do roku 79 pred Kristom.
Spartakovo povstanie otrokov v Kapuiskej otrokárni Lentulla Batiata sa rozšírilo na celú Itáliu. Nakoniec Spartaka porazil Marcus Licinius Crassus (73-71 pred Kr. ).
Gaius Julius Caesar si postupne dobýva Gáliu, vojna končí po porážke kráľa Galov Vercingetorixa.
Rozdelenie moci medzi Pompeiom, Crassom a Caesarom v roku 60 pred Kristom.
Parthi porážajú Rimanov a zabijú Crassa pri Karhách (53 pred Kr.)
Občianska vojna medzi Pompeiom a Caesarom v rokoch 49-45 pred Kr., z ktorej vyšiel Caesar ako neobmedzený vládca po bitke pri Farsale (48 pred Kr.) a po zavraždení Pompeia Seleukovským kráľom Ptolemaiom.
Caesarova 11-dňová diktatúra a snaha korunovať sa za kráľa.
zabitie Caesara stúpencami republiky v roku 44 pred Kristom.
Celý Caesarov majetok zdedil jeho mladý synovec Gaius Octavianus.
rozdelenie moci medzi Marcom Antóniom, Octaviánom a do roku 36 pred Kristom. aj Lepidom v roku 43 pred Kristom.
Odchod Marca Antónia do Alexandrie za Seleukouskou kráľovnou Kleopatrou.
Občianske vojny a republika sa skončili porážkou spojených vojsk Antonia a egyptskej kráľovnej Kleopatry v roku 31 pred Kristom., v námornej bitke pri myse Aktios, ktorou bol Egypt pripojený k Rímskej ríši. Octavianus od roku 27 pred Kristom. zvaný Caesar Augustus sa stal rímskym cisárom.